Pocity padajúce z mosta

Konzumujem samotu v dvojdecákoch

a pri šiestom sa mi zaplietaš do náručia

padajúc hlbšie do môjho dna

 

pamätám si keď teplo tvojho dychu

vlievalo do mojej krčnej tepny

farby z dúhy

 

skáčem do jazera

a posielam ti kruhy na vode

spočítaj ich a vynásob nulou

 

možno ešte existujú zlomené priestory …

 

– Filip Glejdura

 

FavoritePřidat do oblíbených

Mohlo by se vám také líbit...

Napsat komentář