Tragédia dvoch tiel

Večer v malom byte,

kde steny zívajú prázdnotou,

splietajú sa spolu nite

dvoch marioniet nahotou.

 

Staré skrine 

skryjú všetko, 

čomu sú navine.

 

Tragédia dvoch tiel,

veľkolepé divadlo bez svetiel.

Scenár píše čas a priestor, 

tvoria ho len vzdychy bez slov.

 

Túžba zrazu splýva s potrebou

a ona stojí nahá pred tebou.

Pristúpiš k nej bližšie,

všetko je akosi tichšie.

 

Podlaha sa stáva scénou,

kde dvom telám vládne démon.

Poslednýkrát bolestivo zapraská,

keď hru ukončí dvanásta.

                              

Už opona sa zaťahuje,

dielo zdá sa dokonané,

hľadisko sa vyprázdňuje

a postavy sú znova obmieňané.

FavoritePřidat do oblíbených
Nastrocna

Nastrocna

Športujem, lietam na koberci slov, som Newtnov posol do sveta bez snov. Ak pochopíš princíp mojich slov, máš dosť snov vo svete dobrovoľných väzňov.

Mohlo by se vám také líbit...

Napsat komentář